Varovanie: Milujem Slovensko!

Autor: Martin Čillik | 9.6.2015 o 17:42 | Karma článku: 6,37 | Prečítané:  1515x

Je veľa nespokojných a veľa takých, čo to tu chcú zmeniť. Podľa mňa je ale len jedna možná stratégia ako niečo spraviť s tým našim Slovenskom. Milujme ho!

Keď si opäť čítam svoje predošlé blogy, a keď rozmýšľam o tom, prečo som ich vlastne písal, jasne si uvedomujem, že im chýba podstatná, úplne esenciálna vec - kladný vzťah k predmetom môjho záujmu. Ako to myslím? Písal som o tom ako zmeniť Slovensko, ale pritom som túto krajinu neznášal. Pracoval som 10 rokov s eurofondami, no pokladal som ich za špinavý nástroj na korupciu a rozkrádanie verejných zdrojov. Ako odborník na verejné obstarávanie som sám upravil tento pojem na "verejné odrbávanie". Radil som ľuďom ako bojovať proti nespravodlivosti a strachu, avšak väčšina z týchto ľudí mi bola v skutočnosti ukradnutá. Roky frustrácie a práce v prostredí, ktoré by mohlo spoľahlivo slúžiť pre potreby kurzov negatívneho myslenia, zanechalo svoje stopy. Napriek úprimnému odhodlaniu som systém nezmenil, systém pomaličky menil mňa.

Avšak prišiel som na to, že riešenie predsa len existuje. Počuli ste už o pravidle, že nie je možné nič a nikoho zmeniť, pokiaľ zmena nenastane najprv v nás samých? To je úplne najpodstatnejší začiatočný bod. A čo je tá potrebná zmena v nás samých? To som už naznačil v úvode. Začať mať rád objekt, ktorý stojí za to, že mu venujeme toľko pozornosti.

Zamýšľam sa nad všetkými, ktorí píšu kritické blogy a články o tom, ako je to na tomto Slovensku všetko skorupované, prehnité a úbohé. Sám som nemal ďaleko k tomu vnímaniu. Avšak otázka je, majú títo ľudia naozaj radi túto krajinu? Ako myslím naozaj radi. Nielen akože "Slovensko je super, máme Tatry, pekné dievčatá a fandíme hokeju". Myslím tak radi, že ju akceptujeme so všetkým, dokonca aj s celou našou vládou a poslancami v parlamente, dokonca aj s Luníkom IX, či  garážami pod Bratislavským hradom? Nebudem hovoriť o "nejakých" ľuďoch, ale ruku na srdce, aj vy čo čítate tento blog, máte skutočne radi krajinu, v ktorej žijete?

Ja si myslí, že možno ani nie. Ale aj tak vás rozzúri, keď sa dočítate o tom, ako nejaký oligarcha drancuje to naše úbohé Slovensko a potom sa na všetkých vyškiera niekde z tropického raja. Prečo by vás to ale malo štvať? Predsa keď niekoho nemám rád alebo je mi ľahostajný, tak mi nestúpa krvný tlak z toho, že mu niekto škodí. Je mi to prinajlepšom jedno, prinajhoršom sa ešte aj trošku škodoradostne poteším.

Tak ešte raz, ruku na srdce, čo je tou primárnou emóciou, čo dvíha zo stoličky toľko Slovákov pri sledovaní večerných správ? Nie, nie je to láska k Slovensku. Je to závisť, zlosť, škodoradosť, frustrácia, ale súhrnne je to nespokojnosť so svojim životom a so sebou samým. A s týmto emočným porfóliom chceme zmeniť Slovensko? K obrazu svojmu? A potom sa čudujeme, že sa nám ten obraz nepáči? Ja proste vidím, že to nefunguje, že sa na to musí ísť inak.

Toto ale nie sú nejaké bláboly o pozitívnom myslení. S pozitívnym myslením môžete povedať "milujem Bratislavu", ale je veľmi otázne, či vám tento keep smiling vydrží aj počas návštevy bratislavskej Hlavnej  stanice. S pozitívnym vzťahom ale môžete povedať "milujem Bratislavu" a pritom rozmýšľať ako si tento vzťah udržať, ako sa hovorí, aj v zdraví, aj v chorobe. Dôležité je to, aby sme stáli o to mať v poriadku takéto vzťahy. Nikoho do žiadneho vzťahu ale nemožno nútiť. Keď sa rozhodnem, že mi krajina v ktorej žijem, v ktorej som sa narodil, vyrastal, pracujem, chodím do školy, v ktorej mám všetkých kamarátov a žije tu celá moja rodina, ku ktorej sa viažu skoro všetky spomienky, nestojí o môj záujem a hlbší vzťah, tak je to proste moje slobodné rozhodnutie. Rozhodnutie aj so všetkými jeho dôsledkami. Keď sa ale takto rozhodne jeden, dva či tri milióny Slovákov, tak to sa už hotuje na celkom slušný prúser.

Toto nie je žiadna propaganda, ani žiadna ezoterika. Je už čas pohnúť sa ďalej. Nenašiel som lepšie riešenie ako to, o ktorom už veky hovoria tí najmúdrejší tejto planéty. Začať mať rád sám seba a potom začať mať rád svet okolo. Veľká výzva, ale zároveň aj pragmatické riešenie.

Ako začať? Keď by som mohol poradiť, tak na úvod aspoň týždeň nepozerať správy, žiadne. Vyberať si to, čo čítam, napr. tu na Sme-čku alebo inde, len to, čo ma inšpiruje, čo so mnou pozitívne rezonuje, také články, ktoré ukazujú aká skvelá je táto krajina a ľudia v nej. Kašlať na politiku, na katastrofy, na kriminoviny, na jedovaté komentáre, na "celebrity"! Vôbec to netreba čítať! Nájdite v tej mediálnej kope krajšie Slovensko! Je naozaj tam, je naozaj tu. Viem to, pretože v ňom žijem. Žime v ňom teda spoločne!

Na záver ešte rád pridám taký môj tip ako sa vysporiadať s korupciou a inými stigmami Slovenska. Budem parafrázovať Matku Terezu - "Čo môžete urobiť pre to, aby bola na Slovensku nižšia korupcia? - Choďte domov a milujte svoje deti!" :-)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?