EUroFONDamentalizmus na Slovensku

Autor: Martin Čillik | 8.6.2014 o 17:19 | Karma článku: 9,14 | Prečítané:  1393x

Som štátny úradník a idem písať o eurofondoch na Slovensku. O znepokojivých dohadoch navodzujúcich neblahé tušenie. O veciach, ktoré sa nás týkajú viac ako si myslíte. Ale inak som v poriadku. 

Na úvod pár inštrukcií k čítaniu ďalšieho textu. Zdá sa mi, že je trošku dlhší, mňa samotného by to možno aj od jeho čítania odradilo, ale bude to napínavé, takže neprepínajte. Informácie, dohady, predpoklady a pravdepodobnosti v ňom uvádzané vychádzajú z mojej osobnej skúsenosti, zo skúseností množstva spolupracovníkov a známych, ktorých som počas svojej takmer deväťročnej práce v oblasti eurofondov spoznal, z názorov ľudí, ktorých človek v živote náhodne, či skôr nenáhodne stretne, či z množstva článkov a blogov, ktoré nájdete o tejto téme na webe. Takže je ho možné pokladať istým spôsobom za analýzu. Predstavuje jeden z variantov akéhosi modelu fungovania eurofondov, čo však neznamená, že musí byť jediný alebo že sa týka všetkého a všetkých.  Preto, ak má niekto pocit alebo je dokonca presvedčený, že to takto nefunguje, môže mať pravdu. Ale toto zároveň neznamená, že sa mýlim ja. Svet nie je čiernobiely. Nemôžem však tvrdiť, že je krásny farebný, keď mi ho začierňujú minimálne podozrenia uvádzané ďalej. No a o tom je tento blog. A teraz poďme k veci.

Ách, zase tie eurofondy...

K problematike eurofondov sa už toho popísalo.  Väčšinou v mediálnom priestore zarezonujú také témy, ako napr., že nám Brusel nepreplatí výdavky kvôli chybám vo verejnom obstarávaní alebo že sa nájde nejaký predražený projekt, či články konštatujúce prítomnosť korupcie pri výbere a kontrole eurofondových projektov. Tieto informácie zväčša rozčúlia zopár diskutérov, ktorí pošlú do horúcich pekiel všetkých politikov, úradníkov, či rovno celý fondový systém. Ale inak nič. Prídu ďalšie články s podobnou témou – korupcia, netransparentné verejné obstarávanie, nezmyselné projekty, zastavenie financovania z Bruselu a podobne. A opäť nič. A takto stále dokola už zopár rokov. Rok za rokom financujeme aj to čo by sme nemali, a rok za rokom nám to Brusel strháva z účtu. Z účtu, ktorý ale niekto už zaplatil, alebo ešte len zaplatí. Hádajte kto? Takže, máme tu problém. Na tom sa myslím všetci vzácne zhodnú. Existuje viacero spôsobov ako sa dá s týmto naložiť. Napríklad na úvod je možno dobré pozrieť sa na východiskovú situáciu. Ako som uviedol hneď na začiatku, mohla by byť aj takáto:

Máme tu veľa (naozaj veľa – miliardy) eur v eurofondoch, ktoré sa nevyhnutne stanú objektom záujmu.  Toto sa nedá proste nazvať inak ako výzva.  Výzva aj pre všetkých podnikavých, ktorí sa zo starého dobrého hesla „nebát se a nekrást“ riadia iba prvým z týchto dvoch odporúčaní. Predstavme si, že by takýto ľudia mali  reálne možnosti ovplyvňovať chod vecí a svoju kreativitu a vplyv by dokázali  pretaviť do systému, ktorý zabezpečí, aby sa časť z toho veľkého balíka premiestnila aj na ich súkromné účty. Keď so všetkým sebazaprením predsa len prijmeme túto predstavu, pýtame sa - ale ako by to mohli spraviť? Možno takto: 

Založenie Base Campu

Prvý kritický úsek. Celý dlhý proces rozdeľovania fondov (programovanie, vyhlasovanie výziev, hodnotenie projektov, verejné obstarávanie, kontrola, realizácia, preplácanie), každá z týchto prekážok, ktorú treba prekonať, aby snaha vyústila k želanému obohateniu,  musí mať stabilné zázemie. Stabilné politické zázemie. To ale nemusí byť  problém. Stačí, aby politici a ich nominanti boli súčasťou týchto biznis plánov.  Myslíte, že vzhľadom na hodnotové rebríčky niektorých politikov by tu mohol vzniknúť zádrhel? Takže nám tu vznikne akýsi joint venture biznis, tvorený pestrou zmesou ľudí rôznych spoločenských a sociálnych úrovní, či finančných a politických pozadí. Tých, čo chcú ku korytu, je však veľa, preto je nutné tento priestor regulovať. Proste nedostane sa na všetkých, raz je pri ňom jedna záujmová  skupina, raz druhá, niekedy sa spoločne dohodnú, niekedy nie. Keď sa nedohodnú, tak sa rušia výzvy, projekty, verejné obstarávania, vyhadzujú sa generálni riaditelia a riaditelia... Rôzne analýzy pátrajúce po príčinách tak neúspešného čerpania fondov v SR pomenovali túto neželanú situáciu takto – politický cyklus. Ale samozrejme s nie tak farbistým popisom. No je to podľa môjho názoru naozaj jedna z hlavných príčin problému s čerpaním (a celkom dramatického), keď rok a pol pred ukončením tohto programového obdobia má SR vyčerpaných niečo cez 50 % z možných prostriedkov (príležitosť čerpať máme od roku 2007!). 

Ale naspäť k meritu, teda korytu. Politickú stabilitu si je najjednoduchšie zabezpečiť politickými nomináciami na úrovni ministrov, štátnych tajomníkov, generálnych riaditeľov sekcií, riaditeľov odborov, vedúcich oddelení. Lebo čo je tiež dôležité si uvedomiť pre pochopenie vykreslenej situácie -  všetko musí niekto podpísať.  A to je veľakrát hlavná a podstatná úloha takéhoto nominanta. Prípadne ešte vydanie pokynu, aby to niečo podpísal niekto iný – podriadený. Pokiaľ je teda tento problém vyriešený a všetci sú na svojich miestach, môže prísť akcia. 

Rozdeľuj a panuj! 

O fondy sa môže uchádzať každý, kto splní základné kvalifikačné predpoklady. Či jeho projekt bude medzi vybranými, by mal závisieť od jeho kvality a prínosu pre sledovaný cieľ.  Aj tu však dopyt prevažuje ponuku a hlavne hrozí niečo ako verejná transparentná súťaž. Teda máme tu druhý kritický úsek. To, že je viacej tých, ktorí žiadajú o fondy ako tých, ktorým ich nakoniec schvália, je ale celkom prirodzené. V rámci každej tzv. výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (proste - projektov) sú určené nejaké požiadavky a kritériá, ktoré by mal daný projekt splniť a tiež tam býva zväčša finančný strop, ktorý predstavuje celkovú alokáciu finančných zdrojov pre tú konkrétnu výzvu. Sitom kontroly a hodnotenia teda prejde každý z projektov a na konci vznikne nejaký zoznam projektov, ktoré spĺňajú požadované podmienky a kritériá, spočíta sa ich súhrnná hodnota a tam, kde sa končí celkový finančný strop, sa spraví čiara, ktorá oddelí „in“ a „out“ projekty. Tak v čom je problém? Pravdepodobne v tom, že nie všetci, čo majú chuť a dobré nápady a sú takí nerozvážni, že si vypracujú projekt a prihlásia sa s ním v rámci výzvy, hrajú podľa pravidiel hry. Hry, ktorej cieľom nie je vybrať tie najlepšie projekty, ale tie správne projekty. Aký je medzi nimi rozdiel? No hlavne v ich cene. Tie správne sú drahšie. Nesú v sebe totiž už pridanú hodnotu – hovorme jej "vata", ktorá bude slúžiť na všetky tie provízie, odmeny a úplatky pre tých správnych alebo kľúčových. Táto vata predstavuje umelé navýšenie skutočnej hodnoty projektu na hodnotu správneho projektu, pričom pod týmto percentuálnym navýšením si môžete predstaviť hocijaké číslo od 1 do zhruba 1000.  Takže to, čo by mohlo stáť milión, bude v projekte stáť milión a pol. Alebo aj desať miliónov. Toto je podstata hybnej sily všetkých tých aktérov, ktorí chcú proste z tejto vaty zbohatnúť. Kvôli nej sa teda podvádza, klame, zastrašuje a korumpuje. Tí, čo robia s výberom projektov, pravdepodobne vedia svoje o tom, ako sa hodnotia a vyberajú tie správne projekty. Vedia alebo počuli o zoznamoch takýchto projektov, ktoré treba schváliť, o „odborných“ hodnotiteľoch, ktorí  zhodnotia projekt presne tak, ako sa to od nich očakáva, o zásahoch „zhora“ do výsledného zoznamu úspešných a neúspešných projektov. 

Tak mi to teda vychádza, že vlastne o projekty ani nejde. A tiež to, že druhý kritický úsek je riešiteľnou oblasťou, ktorá je zabezpečovaná na viacerých úrovniach.  Už pri plánovaní toho, čo vôbec bude z fondov podporené, je potrebné zohľadňovať faktor ústretovosti daného segmentu trhu na spolupodieľaní sa na týchto, nie vždy legálnych operáciách. Ale v podnikateľskej sfére sa určite nájde plno ochotných dodávateľov, ktorí si takto zabezpečia stabilný odbyt za dobré ceny. Veď doba je ťažká, príležitosti sa treba chytiť. Zároveň treba analyzovať a zabezpečiť budúcich prijímateľov tejto „pomoci“, teda tých, ktorí by mali daný projekt pripraviť a požiadať o príspevok a ktorí tvoria nenahraditeľný prvok celého výsledného cashflowu.  Toto ale tiež nie je problém. Veď kto by nechcel skoro „zadarmo“ prísť k novému zberovému dvoru, kompletnému vybaveniu pracoviska počítačovou technikou, obecnej kanalizácii, atď. Napr. starosta obce XY určite privíta možnosť čerpania eurofondov, voľby sa blížia a ľudia sa pýtajú, prečo oni nič z Bruselu zatiaľ nedostali. A keď za ním príde zrazu niekto kto ponúkne pomoc, nestačí sa čudovať. O nič sa vraj nemusí starať, projekt napíšu, pošlú na ministerstvo a aj zabezpečia jeho schválenie, aj verejné obstarávanie zrealizujú. Starosta je trošku zmätený, prečo takto niekomu cudziemu záleží na blahu jeho obce. Ale doba je ťažká, treba brať keď dávajú. Takže už to len spracovať na úrovni schvaľovacích orgánov. Ale tam, ako bolo vyššie uvedené, vzhľadom na zastúpenie ľuďmi dobre prekádrovanými (česť výnimkám), plniacimi úlohy im zverené, nie je prekážka. Tak či onak, na konci je želaný výsledok – schválený projekt, teda ten správny. Môže sa prejsť do ďalšej kritickej fázy. 

Ách, zase to obstarávanie...
 

A tou je verejné obstarávanie. Tak ako pri výbere projektov, aj výber budúceho dodávateľa prác, tovarov alebo služieb, teda toho, kto zinkasuje väčšinu zo schválenej sumy, je ohrozený verejnou súťažou. Aj tu hrozí, že verejné obstarávanie vyhrá niekto, s kým sa pôvodne nepočítalo a kto nebude ochotný pristúpiť na pravidlá hry. Niekto, kto vo svojej ponukovej cene (často označovanej aj ako „neobvykle nízka ponuka“) nepočítal s vatou pre všetkých zainteresovaných hráčov v pozadí. Hrozí, že projekt bude zrealizovaný za normálnu, trhovú cenu a nikto z toho nebude nič mať. A to je neprijateľné. Takže verejné obstarávanie sa musí zrealizovať tak, aby zabezpečilo želaný výsledok. Ale ako?

Máme tu predsa prísne pravidlá toľko krát novelizovaného zákona o verejnom obstarávaní,  máme tu Úrad pre verejné obstarávanie, máme tu fúru kontrolných orgánov (teraz sa mi nechce ich všetky vymenovať), ktoré skontrolujú každé verejné obstarávanie, aj viackrát, pred tým, ako sa zaňho žiadajú eurá z Bruselu, máme tu verejného obstarávateľa (predstavte si napr. takú obec, alebo nejakú štátnu organizáciu), ktorá má odborníkov na realizáciu obstarávania a ešte k tomu zriaďuje špeciálnu komisiu, vyhodnocujú súťaž, máme tu právo každého, kto sa cíti dotknutý, namietať voči diskriminačným alebo neprimeraným podmienkam. Existuje tu plno dôvodov, prečo by to tak ľahko ísť nemalo. A predsa to ide. Množstvo zistení auditov Európskej komisie (EK) jasne hovoria o diskriminácii, netransparentnosti a nehospodárnosti vo verejných obstarávaniach. Stovky miliónov eur „zaseknutých“ v auditovaných verejných obstarávaniach čaká, kedy EK vyriekne ten konečný verdikt, a to, že s konečnou platnosťou nebudú spolufinancované zo zdrojov EÚ.  O stovky miliónov sme už takto prišli. Tiež v drvivej väčšine z dôvodu zistení nedostatkov pri kontrolách verejného obstarávania. Mne z toho vyplýva, že tu niečo zlyháva. Celkom systémovo. V ďalšom blogu sa pokúsim načrtnúť môj pohľad na to, ako to na Slovensku vlastne vo verejnom obstarávaní funguje. Teraz len stručne zhrniem. Verejné obstarávanie ako tretí kritický úsek je možno najkomplikovanejší, ale proste musí byť prekonaný. Diskriminačnými podmienkami a kritériami, opismi predmetu obstarávania šitými na mieru, manipuláciou s ponukami, podvodmi počas súťaže, neopodstatneným vylučovaním iných ponúk, kartelovými dohodami atď. Výsledok je podpis zmluvy s tým správnym, už dopredu známym dodávateľom.

Nasleduje realizácia projektu, preplácanie výdavkov z fondov a pomedzi to súvisiace nevyhnutné transfery na účty tých, ktorí ale nie sú oficiálnymi prijímateľmi pomoci. Vata sa rozpúšťa...

Sú zrejme aj iné schémy transferov, ale toto pre túto chvíľu stačí. Kruh sa uzavrel. A môže sa začať znova. Celá hra, v ktorej, ako v každej hre, sú víťazi a porazení.  Neviem isto, ale toto je idea kohéznej politiky Európskej únie? Takto si po slovensky predstavujeme princípy súdržnosti a solidarity? 

Finále?

Takže. Je toto pravda? Je to vôbec možné? Vždy a všade sa predsa  nájdu nejaký špekulanti, niekto kto berie na úkor ostatných. To však ešte neznamená, že ide o zlyhanie systému, kolaps základných funkcií spravovania štátu, hodnotový rozklad spoločnosti. Ale funguje to takto alebo nie? Môj pokus o analýzu je jedna vec, ale nemôžem vedieť všetko, ani vidieť všade. Som len jedny oči a jedny uši. Ale tento blog bude čítať ďalšia stovka, možno tisícka takýchto očí a uší, tých vašich, ktoré tiež čo to videli a počuli. A majú svoju skúsenosť, či názor súvisiaci s témou. Možno to nie je také zlé. No nebolo by od veci si to nejako zistiť. Takže skúsme takýto prieskum. Kto si myslí, že veci vyššie popísané istým či dokonca zhodným spôsobom odrážajú realitu, nech na tento článok upozorní svojich známym. Veď aj toto je prejavom občianskeho postoja a nestojí to milióny ako každé voľby či referendá. Kto je toho názoru, že blog práve prečítaný je niečo čo sa mu síce nepáči, ale páči sa mu na ňom niečo iné, tak nech to dá vedieť. Ako? To nechávam na vás. 

A čo bude ďalej? Ako toto celé dopadne? Hádajte od koho to závisí. Hej, a ešte jedna vec. Ale len medzi nami.  Mám plán :-)

Na záver staré čínske múdro: „Je lepšie zapáliť sviečku ako lamentovať nad tmou“.

Ešte jedno upozornenie: Názory, myšlienky a v podstate asi všetko napísané v tomto blogu nie je možné považovať za oficiálny názor môjho zamestnávateľa. Prejavujem týmto svoj občiansky postoj, pričom ale ten nie je v žiadnom ohľade v rozpore s výkonom mojej práce a práce mojich kolegov,  ktorou je snaha o nastavenie transparentného systému, zabezpečujúceho zmysluplné využívanie eurofondov. K tomu mi napomáhaj Brusel.

 

Zdroje (výber):

http://www.europskenoviny.sk/10/03/2014/odbornik-na-eurofondy-bez-uplatkov-to-nejde-korupcia-ma-byt-prepojena-na-najvyssie-miesta/http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2014/05/06/ako-pustat-zilu-eurofondom/http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domova/za-par-dni-prace-mozete-ziskat-az-pol-miliona-eur.htmlhttp://www.pluska.sk/plus-7-dni/rozhovory/rozhodnutia-politikov-skodia-tejto-krajine-tvrdi-odbornik-eurofondy-jan-rudolf.htmlhttp://pavolkalman.blog.sme.sk/c/321162/EU-fondy-a-svetlejsie-zajtrajsky.htmlhttp://www.zbierka.sk/sk/aktuality/mzp-ministerstvo-podalo-zalobu-na-preskmanie-zkonnosti-rozhodnutia.a-251.htmlhttp://boriskacani.blog.cz/1302/prekliatie-eurofondovhttp://aktualne.atlas.sk/policia-odhalila-na-ministerstve-zivotneho-prostredia-statisicovy-uplatok/slovensko/politika/http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/protikorupcny-urad-ma-muske-bugarovcov-ohladom-korupcie.htmlhttp://ekonomika.sme.sk/c/6316633/stat-pride-o-46-milionov-eur-z-eurofondov.htmlhttp://ekonomika.sme.sk/c/7029855/korupcia-nam-prekaza-ale-prilis-ju-nehlasime.htmlhttp://ekonomika.sme.sk/c/7088979/brusel-hodnotil-korupciu-slovensko-nedopadlo-dobre.htmlhttp://www.aktuality.sk/clanok/193135/korupcia-pri-eurofondoch-obvinili-aj-exporadcu-nicholsonovej/http://www.sme.sk/c/7042663/sis-videla-obchadzanie-tendrov-najma-u-teplarov-a-v-energetike.htmlhttp://www.iness.sk/stranka/9526-Zmysluplne-projekty-z-eurofondov-zatienuje-korupcia-TASR.htmlhttp://www.pluska.sk/plus-7-dni/komentar-tyzdna/komentar-milosa-luknara-zase-sme-ciernou-dierou-europy.html ...a hádam aj stačí... 

..tak ešte jeden... http://aktualne.atlas.sk/koniec-eurofondov-brusel-nam-hrozi-pozastavenim-penazi-kvoli-korupcii/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?