História verejného, nie tak úplne obstarávania

Autor: Martin Čillik | 14.6.2014 o 17:20 | (upravené 15.6.2014 o 18:15) Karma článku: 9,92 | Prečítané:  1643x

Verejné, nie tak úplne obstarávanie,  je výdobytok modernej doby. Za komunizmu sa, pokiaľ viem, až tak verejne neobstarávalo. U nás sa to oficiálne začalo od roku 2004, ale tak poriadne až od 1.2.2006. A to nadobudnutím zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. 

To "nie tak úplne obstarávanie" už ďalej nahradím slovom - odrbávanie, nakoľko používanie termínu "odrbávanie" namiesto "obstarávanie" je myslím v poriadku, nakoľko vo väčšine prípadov oveľa presnejšie vystihuje podstatu tohto procesu. Tiež, vzhľadom na kódex blogera, nemôžem používať sprosté slová, pričom zvlášť jedno, foneticky podobné, je ešte výstižnejšie. Veď ďalej pochopíte. 

Úvod do verejného odrbávania

O čo ide vlastne pri verejnom odrbávaní? No to nie je ťažké uhádnuť. Predsa o odrbanie. Keďže tento proces je primárne nastavený pre štátne orgány a organizácie, obce, mestá, VÚC, cieľom je dostať sa k verejným finančným zdrojom, napr. k eurofondom.  Je teda zrejmé, kto má byť odrbaný. Občan. Ale to je v poriadku, lebo občan o tom ani nevie a keď aj vie, tak ho to tak veľmi netrápi, že by kvôli tomu  nemohol spávať alebo písať takéto  blogy ako tento. To, kto sa chce dostať k týmto zdrojom, by mohlo byť tušené z môjho predošlého blogu. Ale aby som bol objektívny, samozrejme o tieto zdroje má záujem aj poctivé podnikateľské prostredie, ktoré proste chce získať zákazky, robiť obrať, platiť ľuďom mzdy a odvody a popritom aj vykázať nejaký ten zisk. Určite sa nájdu aj takýto.

Nasledovný výklad podám v paralelách so skutočnými historickými obdobiami našej spoločnosti, pretože sú prekvapivo podobné vo svojich základných črtách. Sústredil som sa v ňom viac menej na odrbávacie nástroje v zmysle klasifikácie postupov definovaných zákonom o verejnom obstarávaní. Nabudúce napíšem viac o inej úrovni odrbávacích techník, akými sú diskriminačný opis predmetu zákazky, neprimerané podmienky účasti a kritéria na vyhodnotenie ponúk, nedovolené rozdelenie alebo naopak, spojenie zákaziek atď.

Takže história verejného odrbávania, tak ako ju poznám ja, je takáto:

Stredovek verejného odrbávania

Toto historické obdobie sa začína transponovaním obstarávacích smerníc Európskej únie a účinnosťou zákona o verejnom obstarávaní, teda datujeme ho zhruba od začiatku roku 2006. Raný stredovek sa vyznačoval zvýšeným šírením ideí Európskej únie v našej spoločnosti, pričom tieto idey boli spoločnosťou spočiatku prijímané s veľkými očakávaniami. Zároveň sa však začína budovať silná feudálna, teda kapitálotvorná vrstva, ktorá svoj kapitál nadobúda aj podozrivými praktikami (napr. privatizáciou, emisnými kšeftami). Vo verejnom odrbávaní spočiatku prevláda opatrnosť, všetky strany sa oboznamujú s novou situáciou. Toto obdobie sa hromadným nástupom eurofondov od roku 2007 postupne mení na obdobie temného stredoveku verejného odrbávania. Vyniká najmä bezohľadnosťou kapitálotvornej vrstvy a ich prisluhovačov pri získavaní eurofondových zdrojov. Najčastejšími nástrojmi na takéto drancovanie zdrojov boli tieto inštitúty zákona o verejnom obstarávaní: 

Zákazky na neprioritné služby realizované podprahovým postupom

Jasným a vševysvetľujúcim príkladom tohto nástroja je tzv. nástenkový tender.   Podstatou tohto odrbávania bolo umelé zaradenie predmetu zákazky medzi tzv. neprioritné služby a tým získanie možností využitia podprahového postupu obstarávania, pri ktorom stačilo zadávanie takejto zákazky zverejniť na verejne prístupnom mieste (nástenke).  

Vylučovanie nepohodlných ponúk na základe formálnych nedostatkov

To, čo už je dnes nemysliteľné, bolo ešte pred takými piatimi rokmi bežným zvykom. Chýba ti podpis alebo dátum na jednom z dvadsiatich nepodstatných formulároch? Vypadávaš zo súťaže. Nepriložil si zoznam príloh ponuky alebo si ju riadne neočísloval? Vypadávaš zo súťaže. Úradne si z poľštiny nepreložil jeden z množstva katalógových listov? Padáš tiež. Všetko samozrejme v súlade so zákonom. Svojvoľnosť a rozšírenosť takéhoto konania žiaľ vyprodukovala efekt, ktorý trvá až do súčasnosti. Podnikatelia a firmy, ktoré boli takto systematicky odrbávané, s konečnou platnosťou rezignovali na účasť v súťažiach, kde sa len úchytkom objaví slovo „eurofondy“. 

Podprahové zákazky

Niekto si povzdychne - „zlatá éra starých dobrých podprahoviek...“ Spočiatku to bolo jednoznačné eldorádo (pozri spomínaný nástenkový tender). Podľa zákona stačilo, ako som už  uviedol, výzvu na predkladanie ponúk uverejniť verejne prístupným spôsobom. Takže napr. na nástenke alebo na obecnej tabuli. Po prevalení spomínaného škandálu bolo jasné, že sa to prepísklo a tak verejne prístupný spôsob bol novelizáciou definovaný ako zverejnenie na webovej stránke verejného obstarávateľa. Myslíte, že tým to skončilo? Ani náhodou. Začali tzv. „printscreenové podprahy“. Tým, že zákon nedefinoval ako dlho má byť táto výzva na webe zverejnená, došlo ku klasike. Výzvy tak mohli byť zverejňované na pár minút, akurát na to, aby sa vyhotovil printscreen tohto akože zverejnenia, ktorý ako jediný slúžil ako dôkaz pre účely kontroly verejného obstarávania zo strany kontrolórov eurofondov. Všetko samozrejme v súlade so zákonom. Takže opäť sa k informácii o nejakej súťaži nemohol dostať nik iný ako len ten, kto sa o tom dozvedieť mal (pozn. tento postup už cca rok nie je možný, no vraj sa aj v súčasnosti objaví nejaká takáto "zabudnutá" podprahovka na preplatenie z eurofondov. Akože zrealizovaná v období, keď to ešte šlo...).

Obchodné verejné súťaže

Tzv. OVS-ky. Toto je (teda bola) ale úplne špecialitka eurofondov. Platilo, že ak nejaká súkromná spoločnosť dostala eurodotáciu, ktorá bola menej ako 50 % z celkovej hodnoty obstarávania, nemusel tento subjekt postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podľa pravidiel eurofondov ale musel vykonať tzv. verejnú obchodnú súťaž v zmysle Obchodného zákonníka. Keďže sa primárne tento inštitút využíva v podnikateľskom prostredí ako dobrovoľná pomôcka pre podnikateľov, ktorí chcú nájsť najlepšieho dodávateľa, ale ešte o ňom nevedia, nie je prispôsobený situácii, že podnikateľ už o tomto dodávateľovi dopredu vie, len ho kvôli fondovým pravidlám musí takýmto ekvivalentom verejného odrbávania obstarať. OVS ho nijak zásadne nelimituje, ani neobmedzuje, takže si viac menej môže robiť čo chce. Všetko samozrejme v súlade so zákonom. 

Rokovacie konanie bez zverejnenia (po novom - priame rokovacie konanie)

Inak ale obľúbená stálica v odrbávacej oblasti aj v iných historických obdobiach. Jedná sa o priame zadanie zákazky, bez žiadnej verejnej súťaže. Je to síce zákonom povolený postup, ale ako vždy Brusel pripomenie, možno ho využívať len úplne výnimočne a je nutné jednoznačne preukázať, že nebolo inej cesty. U nás samozrejme nikdy nie je inej cesty, a to by ste potom neverili, čo u nás všetko podlieha autorským právam alebo koľko nepredvídaných katastrof sa každú chvíľu udeje. Skoro najčastejšie je jeho využitie v oblasti IT a tiež ako vyvrcholenie súťaže návrhov (pozri ďalej).

Súťaž návrhov

Taktiež stálica obstarávacieho neba. Hlavnými dôvodmi, prečo je súťaž návrhov využívaná, sú dva zásadné faktory - prvým je subjektívnosť kritérií a druhým je možnosť zadať víťazovi súťažného návrhu priamo zákazku na jej realizáciu a to už spomínaným priamym rokovacím konaním. Keďže je tento postup určený na špecifický typ zákaziek najmä v oblasti architektúry, územného plánovania či stavebného inžinierstva, využíva aj osobité kvalitatívne kritériá, ktoré má odborná komisia, tzv. porota, istým subjektívnym, ale pritom odborným pohľadom zhodnotiť a vybrať to najlepšie. No a tu sa zase vie niekto riadne vyhrať a definovať také kritériá ako vtipnosť a prekvapivosť návrhu, jeho inovatívnosť, jednoznačnosť, zapamätateľnosť  a množstvo iných. Dobre namiešaná porota potom dokáže divy. Zhodne sa, že práve tento konkrétny uchádzač dal najvtipnejší alebo najzapamätovateľnejší návrh. Ostatní sú bez šance, lebo ako napr. dokážu, že ich návrh bol vtipnejší? Alebo prekvapivejší (nejde to, ale pre pobavenie si to presviedčanie schválne skúste predstaviť :-)). Potom príde dôležité vyvrcholenie - priame zadanie zákazky cez rokovacie konanie. A je dokonané. Nevadí, že je to opäť len výnimočná možnosť, slúžiaca normálne len na akési dopracovanie víťazného návrhu, nie na to, aby sa zadala celá zákazka, ktorá by mala byť normálne obstarávaná verejnou súťažou.  Pretože o to v súťaži návrhov nejde  - ide tam o súťažný návrh, nie o priame zadanie zákazky. Desiatky miliónov eur bolo dosiaľ zo strany Európskej komisie vylúčených z financovania práve z dôvodu, že to u nás nie každý takto chápe. Za všelijaké súťaže návrhov na zabezpečenie publicity a informovanosti, komunikačných plánov a podobných oných. Aj napriek tomu ich tu stále máme. No ako som uviedol na začiatku, sú to proste stálice. 

Renesancia verejného odrbávania

Toto obdobie môžeme datovať od začiatku roku 2010, pričom trvalo približne do začiatku roku 2013. Globálna hospodárska kríza započatá už v stredoveku sa začína prejavovať aj na Slovensku a spôsobuje výrazný pokles ponukových cien najmä v oblasti stavebníctva. Negatívne odozvy voči stredovekým odrbávacím praktikám spôsobujú čoraz väčší euroskepticizmus. Nespokojnosť a praktická nemožnosť nižších úrovní eurofondového trofického reťazca spolupodieľať sa spolu s kapitálotvornou vrstvou na spravodlivejšom rozdeľovaní eurokoláča viedla k viacerým zmenám pravidiel verejného odrbávania. Zároveň bolo čoraz zrejmejšie, že bezohľadnosť stredovekých praktík nemôže byť trvalo udržateľná. Preto sa zrušili alebo zásadne modifikovali prvé štyri nástroje (pozri vyššie). Zásadným eliminovaním stredovekých odrbávacích nástrojov však došlo k výraznému využívaniu iných postupov, v rámci ktorých boli objavené nové, dosiaľ netušené potenciály, plus stále sa využívajú rokovacie konania bez zverejnenia a súťaže návrhov. Len pre ilustráciu, jedna z noviniek:

Užšia súťaž

Normálne normálny súťažný postup, ktorý však u nás odrbávači doviedli k úplnému extrému. Zákon totiž v minulosti dovoľoval obmedziť počet záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky. Najnižšie možné obmedzenie bolo na 5 záujemcov, a tak to aj bolo využívané. Je veľmi pravdepodobné, že potom stačilo nájsť 5 spriaznených firiem, spraviť taký menší kartel a s touto mocnou päťkou ísť do toho. Každý záujemca nad tento počet bol zväčša vylúčený za nesplnenie akože objektívnych kritérií, ktoré boli však svojvoľne vyhodnocované. Na predloženie ponuky tak potom boli vyzvané len firmy mocnej päťky, takže nehrozilo nejaké prekvapenie. Táto éra už pravdepodobne skončila a to úpravou zákona, kde sa obmedzenie na minimálne 5 oslovených zmenilo na 10. Predsa len, kartel o desiatich členoch, to už je kumšt. 

Novovek verejného odrbávania

Toto historické obdobie je možné datovať začiatku roku 2013 a trvá doteraz. Je charakteristické zásadnými zmenami a príchodom nových inštitútov, technológií, filozofických prístupov a prúdov. Tieto tak ako v klasickom období novoveku, predstavujú akési pozlátka vytvárajúce ilúziu pokroku, slobody a prosperity. Medzi takéto ilúzie patrí napr. demokratická vláda ľudu, spravodlivosť pre všetkých, bezplatné zdravotníctvo, sloboda slova či idea právneho štátu.

Tak sa aj v prevratných novelách zákona o verejnom obstarávaní objavujú rôzne idey, ktoré majú navodiť ilúziu zmien vedúcich k lepšiemu verejnému obstarávaniu. Tu je zopár takýchto vylepšení:. Rada ÚVO; akreditácia dokumentov, postupov, činností alebo prostriedkov v rámci verejného obstarávania; zavedenie registra osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní; možnosť nahradiť doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti čestným vyhlásením; či zavedenie porovnávacieho zoznamu bežných dostupných tovarov, prác a služieb (dosiaľ neexistuje).

Zároveň dochádza v záujme vyššieho blaha k výraznej centralizácii verejného obstarávania pod jeden štátny orgán -  Ministerstvo vnútra SR, a to v rámci centrálnej obstarávacej organizácie a  elektronického trhoviska.

Rovnako v záujme vyššieho blaha je upravovaná a obmedzovaná možnosť namietať voči neférovým podmienkam, či krokom v súťaži zo strany nespokojných uchádzačov alebo záujemcov

Prichádza éra doposiaľ neobjavených sofistikovaných nástrojov na verejné obdrbávanie, a to éra súťažných dialógov a PPP projektov.

V mene idey začleňovania sociálne a zdravotne hendikepovaných do realizácie europrojektov sa začína  hromadne zneužívať inštitút chránených dielní aj v rámci stavebný prác. Takže čoskoro môžete prísť na to, že rozkopaná ulica vašej obce so všetkými bágrami, žeriavmi, zhutňovačmi a 5 metrov hlbokými výkopmi nie je stavenisko, ale v skutočnosti chránená dielňa. Takýto pokus je napr. TU. Alebo aj  tu, tu, tu, tu alebo tu. A tiež sa dobre prizrite, kto sa to vlastne oháňa s krompáčom, lebo v zmysle výkladového stanoviska ÚVO k tejto téme, to môžu byť len hendikepovaní zamestnanci chránenej dielne.

Moja v celku slušná intuícia mi hovorí, že rovnakým chytráckym spôsobom bude čoskoro zneužívaná aj marginalizovaná rómska komunita, dlhodobo nezamestnaní či idey tzv. zeleného (ekologického) obstarávania.

Poučenie z histórie?...

Tak toto bol môj priemet historickým vývojom verejného odrbávania. Nenájdete ho v dejepise, ani v iných historických zdrojoch. Ale vy, čo ste tu so mnou nejaký ten rok, tak ho poznáte veľmi dobre. Napriek tej všetkej špine ma stále fascinuje tá nevyhasínajúca kreativita odrbávačov. Myslím si, že keby sa vložila len časť ich energie a nápadov slúžiacich na odrbávanie do zmysluplných a prospešných vecí, tak je Slovensko ale úplne niekde inde. A vzhľadom na povahu človeka a jeho záľubu v odrbávaní, by sme tu vlastne mali také perpetuum mobile. Ale takto to nefunguje, preto tu nemáme ani perpetuum, ani úspešné a prosperujúce Slovensko. Len odrbávačov a odrbávaných. Poučenie z histórie je ale jasné a nemenné. Po vzostupe prichádza pád.

 

Ako to teraz celé čítam, zdá sa mi to trošku dlhšie, mňa samotného by to možno aj odradilo od čítania, ale nakoľko som dostal zopár dobre mienených rád k takýmto nevhodným upozorneniam na začiatku článku, uvádzam ho tento krát až nakoniec :-). A ďakujem, že ste neprepli. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?